Comprehending and Debating EuroScepticism, CODES, Europe for Citizens, 2017/18 

CODES - Comprehending and Debating EuroScepticism“ výskumníkov z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK získal ako jediný slovenský projekt podporu z programu Európa pre občanov v rámci opatrenia Projekty občianskej spoločnosti. V r. 2017 – 2018 budú spolu s partnermi v ďalších šiestich krajinách skúmať príčiny rastúceho euroskepticizmu v Európe.

„Cieľom nášho projektu je reagovať na rast euroskepticizmu, ktorý sledujeme nielen na Slovensku, ale aj ďalších krajinách Európy. V prvej fáze chceme „počúvať ľudí“ v regiónoch, ako uvažujú o svojej každodennosti, zistiť, či a ako do nej patrí Európska únia. Zistiť viac o tom, prečo aj napriek tomu, že vidia okolo seba množstvo pozitív, ktoré im členstvo v EÚ prináša, vnímajú EÚ často negatívne,“ hovorí vedúca riešiteľka projektu Dr. Aneta Világi. Informácie získané rozhovormi s bežnými občanmi doplnia v druhej fáze projektu debatami s predstaviteľmi samospráv, regionálnych médií a ďalšími lokálnymi lídrami a pokúsia sa identifikovať možné spôsoby, ako čeliť euroskepticizmu v ich každodennej práci. „Projekt si na základe poznatkov a zistení zozbieraných v procese jeho realizácie zároveň kladie ambíciu prispieť do debaty o komunikačnej stratégii k európskym voľbám 2019,“ hovorí Dr. Világi.

Riešiteľia projektu: Aneta Világi; Pavol Baboš

Projekt získal financovanie vo výške 127 500 eur, okrem Univerzity Komenského na ňom bude participovať sedem ďalších organizácií zo siedmich členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko).

 

Identifikace klíčových faktorů úspěšné meziobecní spolupráce, GAČR 17-15887S

Identifikace klíčových faktorů úspěšné meziobecní spolupráce, GAČR 17-15887S

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: Ing. Eduard Bakoš, Ph.D.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 1. 2017 – 31. 12. 2019

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Masarykova Univerzita v Brně
  • Vysoká škola ekonomická v Praze
  • Univerzita Komenského v Bratislave (Doc. Daniel Klimovský)

STRUČNÝ POPIS:

Meziobecní spolupráce je běžným mezinárodním modelem pro poskytování místních veřejných služeb, přičemž se řeší jak kvalita, tak i způsob poskytnutí služeb. Z hlediska meziobecní spolupráce a její složité implementace se řeší dva základní problémy - fragmentace obcí a způsob jejich kooperace. Slučování obcí řeší problém fragmentace obcí technicky, avšak může být vnímáno negativně jak je to např. v České republice. Naproti tomu dobrovolné svazky obcí hranice obcí nechávají neporušeny, ale umožňují spolupráci při zajišťování služeb mezi obcemi. Přestože je meziobecní spolupráce ve světě značně zkoumána, studie tohoto fenoménu ve střední a východní Evropě se vyskytují, zejména v případě České republiky, vzácně. Navržený výzkum přispěje k poznání meziobecní spolupráce v kontextu střední a východní Evropy s ohledem na charakter, rozsah a faktory, které ovlivňují úspěšnost meziobecní spolupráce v České republiky.

Determinanty politické reprezentace žen na komunální úrovni v Česku a na Slovensku v letech 1994 – 2014, GAČR 16-01019S

Determinanty politické reprezentace žen na komunální úrovni v Česku a na Slovensku v letech 1994 – 2014, GAČR 16-01019S

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: Mgr. Pavel Maškarinec, Ph.D.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 1. 2016 – 31. 12. 2018

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem
  • Univerzita Komenského v Bratislave (Doc. Daniel Klimovský, PhD.)
  • Trnavská univerzita v Trnave

STRUČNÝ POPIS:

Cílem projektu je systematické zmapování politické reprezentace žen na komunální úrovni v České republice a na Slovensku. Konkrétně analyzuje různé dimenze a faktory, které mohou vysvětlovat odlišnou míru politické reprezentace žen v jednotlivých obcích. Projekt se zaměřuje na analýzu determinantů politické reprezentace žen na komunální úrovni v České republice a na Slovensku v letech 1994–2014. Cílem je systematicky prozkoumat několik skupin faktorů, které teoreticky ovlivňují míru úspěšnosti žen ve volbách: socioekonomické a demografické, kulturní a institucionální a politické. Snaha pokrýt analýzou celé dvacetileté období, které uběhlo od obnovení místní samosprávy po přechodu obou zemí k demokracii (tedy celkem šest volebních aktů), je vedena záměrem neomezovat se pouze na synchronní srovnání úspěšnosti žen v jednom volebním aktu v různých obcích, ale za pomoci diachronního srovnání sledovat i možné proměny stability jednotlivých nezávisle proměnných v časově vzdálených obdobích. Základním výstupem projektu jsou dvě kolektivní monografie (z toho jedna v anglickém jazyce) a dalších osm odborných článků, z nichž dva budou vydány v impaktovaných a zbývajících šest v recenzovaných odborných časopisech.

Kooperatívne aktivity miestnych samospráv a meranie ich účinnosti a efektívnosti, APVV-15-0306

ČÍSLO GRANTU A NÁZOV PROJEKTU:  APVV-15-0306: Kooperatívne aktivity miestnych samospráv a meranie ich účinnosti a efektívnosti

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: doc. PhDr. Daniel Klimovský, PhD.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 7. 2016 – 30. 6. 2019

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Univerzita Komenského v Bratislave
  • Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
  • Ekonomická univerzita v Bratislave
  • Prešovská univerzita v Prešove
  • Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
  • Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

STRUČNÝ POPIS:

V celoeurópskom kontexte došlo v posledných troch dekádach k mimoriadnemu posilneniu lokálnej (samo-)správy. To sa prejavilo okrem iného aj zvýšeným tlakom na účinnosť a efektívnosť jej výkonu. Zatiaľ čo v niektorých krajinách rozhodujúci aktéri pristúpili k implementácii územnej konsolidácie s cieľom zlepšiť výstupy lokálnej (samo-)správy, slovenská skúsenosť je odlišná. Relevantní aktéri boli proti akejkoľvek zlučovacej reforme, no lokálna samospráva bola aj napriek tomu posilnená prostredníctvom transferu kompetencií a fiškálnej decentralizácie. Tieto procesy viedli k zvýrazneniu očakávaní voči lokálnej samospráve a výsledkom jej pôsobenia. Kvôli pretrvávajúcej vysokej miere územnej fragmentovanosti na lokálnej úrovni však väčšina obcí bola schopná "prežiť" iba vďaka rôznych kooperatívnym formám rozvíjaným medzi obcami ako aj medzi obcami a inými subjektmi. Napriek tejto skutočnosti sú takéto kooperatívne formy nedostatočne prebádanou oblasťou a to isté platí aj vo vzťahu k ich účinnosti a efektívnosti. V tomto kontexte je možné vnímať význam tohto projektu. Medzi jeho základné ciele patrí:

  1. zmapovanie existujúcich kooperatívnych foriem rozvíjaných na lokálnej úrovni,
  2. spracovanie ich typológie,
  3. príprava metodiky na meranie účinnosti a efektívnosti ich výkonu, a
  4. formulácia odporúčaní o ich ďalšom rozvoji pre územnú samosprávu i pre zákonodarcu.

Naplnenie týchto cieľov si vyžaduje vysokokvalitný tím výskumníkov, ktorí majú rôznorodé zameranie i skúsenosti. I preto výskumný tím zahŕňa ekonómov, humánnych geografov, ako aj vedcov z oblasti spoločenských vied (napr. politická veda, verejná politika či verejná správa).

E-občania?: Mladí ľudia, sledovanie a právo na súkromie, LP/2016/141

Projekt E-občania?: Mladí ľudia, sledovanie a právo na súkromie sa venuje rizikám ohrozujúcim právo na súkromie súčasnej generácie stredoškolákov,ktorej život sa z veľkej časti odohráva v online svete. Aké zásahy do súkromia predstavujú existujúce štruktúry sledovania, ktoré v rámci online sveta zbierajú dáta o tom, čo čítame, kde nakupujeme, akú hudbu počúvame, či uchovávajú naše fotografie aj potom, ako sme zrušili konto. Aké dôsledky môžu mať extrémistické príspevky v internetovej diskusii na budúce uplatnenie na pracovnom trhu? Čo môže spôsobiť fotka zo stužkovej párty dostupná komukoľvek na Facebooku, ktorá zobrazuje skupinu polonahých študentov aj s ich menami. Ako to, čo robia mladí ľudiav online prostredí a stopy, ktoré v ňom zanechávajú, ovplyvňuje ich šance na pracovnom trhu, v spoločenských, či súkromných vzťahoch?

Projekt bol podporený v rámci grantovej výzvy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,  Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016. 

Riešiteľmi projektu sú Erik Láštic a Martin Kovanič.

Usporiadanie uznania v EÚ a malé členské štáty, APVV-15-0732, (EURECOR)

Usporiadanie uznania v Európskej únii a malé členské štáty – EURECOR (APVV-145-0732)

Zodpovedný riešiteľ: prof. Jozef Bátora, PhD., Katedra politológie FiF UK

Webstránka projektu: www.eurecor.com 

O projekte:

Základnou premisou z ktorej projekt EURECOR vychádza je, že EÚ ako spoločenstvo krajín predstavuje konšteláciu noriem, pravidiel a očakávaní, ktoré sú zdieľané všetkými členskými štátmi a aj ich spoločnosťami. EÚ ako politická entita charakteristická svojim nie ustáleným usporiadaním vzťahov a jej vlastnej vnútornej dynamike vývoja sa odkláňa od zaužívaných predstáv fungovania štátov založených na vestfálskom systéme. Základným procesom vývoja, ktorý zároveň aj štrukturuje vzťahy v ktoromkoľvek spoločenstve je uznanie. EURECOR preto skúma ako v spoločenstve štátov ako EÚ funguje špecifický typ usporiadania uznania. Doteraz máme relatívne málo poznatkov o tom, čo umožňuje členským štátom získať v rámci EÚ uznanie, za akých okolností sa tak deje a akým spôsobom tvorba uznania prebieha. Z tohto dôvodu, stanoveným cieľom projektu je analyzovať povahu usporiadania uznania v EÚ a určiť jeho vlastnosti a charakteristiky. Analýza je postavená na empirickom výskume dvoch navzájom prepojených dimenzií:

  • verejného a mediálneho diškurzu o správaní sa členských štátov vo vzťahu k vybraným politikám EÚ;
  • formovania ‚myšlienkových komunít‘, ktoré zdieľajú porozumenie EÚ ako politického projektu, a to v rámci členských štátov ako aj ponad ich hranice.

Zároveň sa EURECOR bude snažiť pokryť aj dve vzájomne prepojené analytické medzery v politologickej akademickej literatúre zaoberajúcej sa a) európskym vládnutím, kde sa skúma povaha EÚ ako politickej entity a b) rolou mäkkej moci (soft power) a verejnej diplomacie v medzinárodných vzťahoch v kontexte EÚ, ktorá je relevantná hlavne pre malé členské štáty ako Slovensko.

Ambíciou EURECOR je priniesť precíznejšie a hlbšie porozumenie usporiadania uznania v EÚ a tým prispieť k rozvoju teoretických debát o procesoch uznania a tvorbe identity ako aj o charaktere EÚ ako politickej entity. Ďalším dôležitým výstupom bude poskytnúť praktické poznatky využiteľné pri formulovaní stratégii verejnej diplomacie a brandingu Slovenska a aj iných malých štátov Únie.

 

About the project:

Starting point of the EURECOR project is that European Union represents a community sharing norms, values and rules facilitating cooperation among and across societies of the member states. Arguably, the EU does feature a constellation of norms and expectations placed on member states. As the Copenhagen criteria indicate, there are some shared notions and norms as to what constitutes proper institutional, legal and political features and characteristics of EU member states. Yet, the EU is an unsettled polity and there are multiple and competing visions as to what should be the core principles of integration and cooperation among the member states.

As such, the EU operates as a specific form of a recognition order: a framework within which individuals and groups are learning to see themselves as recognized with respect to certain characteristics. Recognition is a constitutive process in any social or political order. The Westphalian order of modern territorially sovereign states is constituted by specific forms and processes of recognition enabling and disabling actors from participation on a par with other participants. The European Union as a political entity possibly represents a departure from the established principles of the Westphalian state order.

We know relatively little about what provides recognition, under what circumstances and how to EU member states within the EU framework. In other words, the nature of the EU’s ‘recognition order’ is not properly conceptualized and understood so far. The aim of the current project is to analyze the nature of the EU’s recognition order and establish its characteristics. We seek to figure out what and how likely is to generate recognition to member states by fellow member states. We do this by empirically exploring two interconnected dimensions: a) public and media discourses on member states’ behavior in relation to particular EU policies; b) formation of ‘thought communities’ sharing understandings of the EU as a political project in and across member state boundaries. Based on this, we seek to develop a thicker understanding of the EU’s recognition order than is currently offered in the academic literature on EU governance and international relations. Other, more practical aim of the EURECOR is to provide knowledge useful in formulating strategies in public diplomacy and branding of Slovakia and other small member states. 

Spoločná krajina, 2016-17

V Spoločnej krajine vytvárame priestor pre dialóg a angažovanosť mladých ľudí

Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spúšťa projekt “Spoločná krajina”, ktorý je výsledkom znepokojenia z výsledku posledných parlamentných volieb. Najmä voľba prvovoličov, ktorá dopomohla vstupu extrémistov do parlamentu, inšpirovala diskusie o príčinách radikalizácie mladých ľudí, absencii kritického myslenia, či nedostatku pozitívnych vzorov. Katedra politológie ako jeden z iniciátorov a riešiteľské pracovisko projektu si uvedomuje spoločenskú zodpovednosť, ktorú má v oblasti vzdelávania, ale aj vo formovaní diskusie o spoločenských témach a vytváraní dialógu.

Cieľom projektu „Spoločná krajina“ je preto prispieť k pozitívnej zmene, šíriť hodnoty tolerancie, slobody a spravodlivosti medzi mladými ľuďmi skrz sériu diskusii na stredných školách, predovšetkým v „zabudnutých“ regiónoch Slovenska, kde sa najvýraznejšie prejavila podpora extrémizmu. Diskusie budú pre študentov príležitosťou stretnúť spoločensky angažované osobnosti so silným príbehom a v otvorenom dialógu zdieľať názory o hodnotách a súčasných výzvach v spoločnosti. Postrehy zo stretnutí budú publikované na webe Denníka N, pričom študenti budú mať možnosť v témach pokračovať skrz vlastné študentské iniciatívy.

Projekt úzko spolupracuje s iniciatívou „Zabudnuté Slovensko“, ktorej zakladateľmi sú Andrej Bán a Michal Karako, ktorí  budú od septembra organizovať v regiónoch verejné diskusie o extrémizme a totalitných režimoch. Projekt je podporený grantom z Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave na obdobie september 2016 – jún 2017. Riešiteľským tímom sú prof. Jozef Bátora, PhD. a Mgr. Marta Králiková z Katedry politológie FiF UK, politologiauk.sk/spolocnakrajina 

Partneri projektu:

Podujatia

Kto nás súdi? 2015-2017

Grant VEGA, V-15-037-00, Kto nás súdi? Politika sudcovských kariér na Slovensku v rokoch 1989 až 2014  

Výskumný projekt skúma profesionálne kariéry sudcov na Slovensku. Hlavným výskumným cieľom je zmapovať a analyzovať faktory, ktoré ovplyvnili vstup do súdnictva, vývoj sudcovskej kariéry a odchod zo súdnictva v období 1989-2014

Riešiteľský tím: Erik Láštic, Samuel Spáč, Martin Kovanič

Výstupy v roku 2015

  • Samuel Spáč, Better Safe than Sorry: Czech and Slovak Paths to Secure Independent Judiciaries, ECPR General conference, University of Montreal, Canada
  • Samuel Spáč, Identifying Good and Bad Judges: Measuring Quality and Efficiency of District Court Judges in Slovakia, ECPR General conference, University of Montreal, Canada
  • Martin Kovanič, Fear of crime and surveillance in post-communist Europe, 15th Annual Conference of the European Society of Criminology, September 2015, Porto, Portugal

Demokratické vládnutie a diferenciácia v Európe, 2015-2016

Cieľom projektu Demokratické vládnutie a diferenciácia v Európe (SK06-IV-02-010 je posilnenie inštitucionálnej spolupráce medzi Univerzitou Komenského v Bratislave a Univerzitou v Oslo, Nórsko. Tento projekt je spolufinancovaný z Grantov EHP a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom Štipendijného programu EHP Slovensko.“

Prednášky a semináre organizované v rámci projektu nájdete tu.

Zodpovedný riešiteľ: Doc. Jozef Bátora, PhD.

 

INŠTITUCIONÁLNA VÝKONNOSŤ V EURÓPE (INPERNE), 2012-2015

Zodpovedná riešiteľka: Darina Malová, APVV-0413-11

Projekt sa zameriava na analýzu inštitucionálnej výkonnosti v demokratických krajinách. V súčasnosti neexistuje zhoda na spôsoboch a ani presných dôsledkoch interakcií štátnych inštitúcií a politických aktérov. Táto nejednoznačnosť vyplýva zo skúmania odlišných dát a vzoriek prípadov, čo je dôsledkom nedostatkov v konceptuálnom uchopení kľúčových premenných. Cieľom projektu INPERNE je testovať, kriticky zhodnotiť a rozvinúť empiricky podložené teórie inštitucionálnej výkonnosti v súčasných demokraciách. Výskum identifikuje kľúčové súvislosti medzi politickými inštitúciami a aktérmi na jednej strane a výstupmi a výsledkami verejných politík na druhej strane. Projekt kombináciou štatistických a kvalitatívnych metód zisťuje, ktoré konfigurácie inštitúcií a aktérov vyvolávajú očakávané systematické dôsledky.

IRISS, 7.FP EU, 2012-2015

Team leader for Comenius University: Erik Láštic.  Individual reports and deliverables are available at project's website.

IRISS reconstructed the spread of surveillance systems and technologies in public and private sectors from the perspective of their impact on the fabric of a democratic society. The project focused on the observable effects and everyday understanding of surveillance in contemporary Europe, analysed differences within and between individual societies and matched the observable effects against the situation in other parts of the world.

The project pursued a strategy of in-depth analysis of a broad range of carefully selected cases, applying a mix of methods to produce a comprehensive account of the effects that surveillance can have on public discourse, perceived security and citizens’ fears. IRISS analysed citizens’ interpretations with regard to the effects they can have on different policies in the fight against crime and terrorism.

This empirical research informed an analysis designed to explore options for increasing social, economic and institutional resilience. IRISS produced a comprehensive account of resilience options, focussing on strengthening democratic processes and public discourse about appropriate reactions towards threats against open democratic societies.

IRISS, Final conference, Brussels, October 2014

IRISS, Final conference, Brussels, October 2014

Stakeholder engagement was key to the success of IRISS and the consortium involved stakeholders in expert workshops, an international advisory board as well as by other direct contacts.

Objectives/goals

The IRISS project had the following main objectives:

  • To investigate the emergence, development and deployment of surveillance technologies, their impact on basic rights and their social and economic costs.
  • To design a theoretical framework of understanding which captures core dimensions of the relationship between surveillance and democracy and which can be utilised to explore these relations empirically.
  • To understand and reconstruct citizens’ views and understanding of surveillance and their options to exercise their democratic rights in surveillance societies.
  • To identify and analyse the options for enhancing social, economic and institutional resilience in European societies.

The project concluded in January 2015.

New Public Governance in the Visegrád Group (V4) - from a traditional model to the paradigm of professionalism? 2015

Koordinátor za UK: Pavol Baboš

Katedra politológie je riešiteľom výskumného projektu "New Public Governance in the Visegrád Group (V4) - from a traditional model to the paradigm of professionalism?" Hlavným riešiteľom je poľská Univerzita vo Wroclawi, ďalšími partnermi sú Masarykova Univerzita v Brne a maďarská Univerzita v Szegede. Cieľom je rozvinúť interdisciplinárnu diskusiu venovanú skúsenostiam a perspektívam moderného riadenia štátu v krajinách V4. Projekt je financovaný Vyšehradským fondom.

Viac o projekte sa dočítate na stránke projektu.

ÚLOHA PREDSEDNÍCTVA EÚ PO LISABONSKEJ ZMLUVE: VÝSKUM VYBRANÝCH ZDIEĽANÝCH PRÁVOMOCÍ, 2013-2015

Grant VEGA  

Zodpovedný vedúci riešiteľ: Vladimír Bilčík, zástupca: Matúš Mišík

Projekt analyzuje zmeny v predsedníctve v Rade EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2009. Detailne sa venuje úlohe predsedníctva v Rade EÚ v rámci troch vonkajších politík EÚ (Východné partnerstvo, energetická politika, rozširovanie) a jednej novej inštitúcie (ESVČ), ktoré tvoria štyri prípadové štúdie. Projekt skúma úlohu predchádzajúcich predsedníctiev krajín V4 v nových podmienkach väčšieho zdieľania právomocí EÚ a členských štátov vo vonkajšej politike EÚ. Zároveň analyzuje české, maďarské a poľské skúsenosti, ktoré môžu byť užitočné pre predsedníctvo SR v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016. Za účelom dosiahnutia cieľov projektu vytvorí výskumný tím databázu troch typov empirických dát, ktoré budú využité pri analýze: hĺbkové rozhovory, primárne dáta (dokumenty EÚ, vládne stratégie a pozície, štatistiky) a sekundárnu literatúru. Predložený projekt využíva kvalitatívne metódy na skúmanie vzťahov medzi inštitúciami EÚ a predsedníctvom po prijatí Lisabonskej zmluvy.

MENIACI SA SYSTÉM ZAHRANIČNEJ POLITIKY EÚ A MALÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY (EUFORPOL), 2011-2014

Grant APVV-0484-10

Zodpovedný riešiteľ: Jozef Bátora, zástupca pre Katedru politológie: Vladimír Bilčík

Výskumný tím zahŕňa výskumných pracovníkov z Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK, Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK a Katedry politológie FiFUK. EUFORPOL skúma vznikajúci systém vytvárania zahraničnej politiky EÚ a úlohu malých členských štátov v tomto systéme z hľadiska teoretických a metodologických prístupov politológie, medzinárodných vzťahov, organizačnej teórie, práva a sociálnej antropológie.