Developing a new curriculum in Global Migration, Diaspora and Border Studies in East-Central Europe, č. p. 2020-1-SK01-KA203-078263

Názov projektu: Developing a new curriculum in Global Migration, Diaspora and Border Studies in East-Central Europe, č. p. 2020-1-SK01-KA203-078263

Finančná podpora: podporené EÚ prostredníctvom programu Erazmus+ (KA203)

Skrátený názov projektu: GLocalEAst

Rozpočet: 398,265 eur

Zodpovedná riešiteľka: Aneta Világi

Projektová manažérka: Kateryna Yakovenko

FiF UK tím: Darina Malová, Zsolt Gál, Marta Králiková, Helena Tužinská, Tatiana Bužeková

Stručný popis projektu: Strategické partnerstvo GLocalEAst je určené na riešenie súčasných výziev vo východnej a strednej Európe týkajúcich sa migrácie a pohraničných oblastí. Riešenie prináša najmä prostredníctvom podpory výskumu, praxe a prenosu „best practices“ pri riešení migračných problémov. Projekt sa zameria na vytvorenie inovatívneho študijného programu Migrácia, diaspóra a hraničné štúdie a platformy odborníkov z akademických, mimovládnych organizácií a lokálnych autorít monitorujúcich migračné a integračné procesy vo východnej a strednej Európe. Projekt kombinuje znalosti lokálnych pomerov s transnárodnými skúsenosťami a interdisciplinárnym prístupom.

Partneri projektu: 

·       Comenius University in Bratislava (Slovakia) – projektový koordinátor 

·       Alma Mater Studiorum - Universita Di Bologna (Italy) 

·       Univerzitet U Beogradu (Serbia) 

·       Vytauto Didziojo Universitetas (Lithuania) 

·       Stiftung Europa-Universitat Viadrina Frankfurt (Oder) (Germany)

·       Sveuciliste U Zagrebu (Croatia)

 

Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku, APVV-19-0108

Rozpočtovanie samospráv je oblasťou, ktorej je v poslednom čase venovaná zvýšená pozornosť. Táto súvisí nielen s rozsiahlymi decentralizačnými trendmi (napríklad so zavádzaním nástrojov fiškálnej decentralizácie), ale tiež s nedávnou skúsenosťou s globálnou finančnou krízou, ktorá bola veľkou výzvou tak pre centrálne vlády, ako aj pre samosprávy pôsobiace na lokálnej i regionálnej úrovni. Ale miestne rozpočty nemôžu byť vnímané iba ako ekonomické nástroje. Naopak, ide o programy, ktoré vypovedajú o hodnotách a prioritách príslušných samospráv. V tomto kontexte neprekvapuje, že v tejto oblasti sa objavujú rôzne inovácie ekonomického ako aj širšieho spoločensko-politického charakteru.

Výskumný zámer tohto projektu je spojený s troma výraznými inováciami, ktoré zasiahli rozpočtovanie samospráv vo všetkých hospodársky vyspelých krajinách. Konkrétne ide o programové rozpočtovanie, rodovo citlivé rozpočtovanie a participatívne rozpočtovanie. Aj keď dôvody ich zavádzania i ekonomicko-politická povaha sú odlišné, každý z nich má za cieľ nielen skvalitniť rozpočtovací proces, ale tiež priniesť pozitívne efekty do oblasti poskytovaných verejných služieb. V slovenských pomeroch zatiaľ nedošlo ku komplexnej analýze týchto inovácií a ich účinkov.

Hlavným výskumným cieľom projektového konzorcia je teda vyplniť túto výskumnú medzeru a identifikovať nielen mieru ich využívania, ale tiež analyzovať ich rôzne modely, podporné prvky i bariéry ich zavádzania a očakávané i neočakávané efekty. Za týmto účelom trinásťčlenný interdisciplinárny výskumný tím využije nástroje teoretického výskumu, ako aj terénneho výskumu. Výskumný tím očakáva, že prinesie nielen nové výskumné poznanie týkajúce sa využívania týchto rozpočtových inovácií v praxi slovenských samospráv, ale má tiež ambíciu významne prispieť k aktuálnej medzinárodnej vedeckej diskusii v tejto oblasti.

RIEŠITEĽ: doc. PhDr. Daniel Klimovský, PhD.

 OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 7. 2020 – 30. 6. 2023

 KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

   Univerzita Komenského v Bratislave

    Ekonomická univerzita v Bratislave

    Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

    Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

 

Charting a new path for a reinforced and improved V4-France cooperation? Visegrad Fund

Charting a new path for a reinforced and improved V4-France cooperation, Visegrad Fund, 2018  

Vedúci projektu za UK: Prof. Jozef Bátora, M.Phil., PhD.

The election of Emmanuel Macron to the French presidency has created renewed expectations about the vitality of decision-making at the EU level, especially with the promise of a reinforced Franco-German engine that would assume the leadership of certain key policy areas. In this context, and given also the effects of the looming BREXIT on power dynamics and coalition-building within the EU, the V4 needs to find the ways to recalibrate its relationship with France in order to properly defend its interests. The potential of a multi-speed, or two speed Europe, on economic, social, or security issues, fundamentally changes the way the V4 functions and will be a challenge to its unity and interests. There is therefore a demonstrated need to address these challenges in a prospective manner.

The project intends to highlights policy issues on which cooperation between France and the V4 could be mutually beneficial, and build support at the civil society and most especially at the official level for these issues. It will also help to inform the agenda of the two upcoming V4 presidencies that span the duration of the project. The new political reality in France with new actors and a reinforced desire to ensure the future of European integration, coupled with the ongoing effects of the BREXIT process, makes addressing this topic not only important but also urgent. Think  tanks have the ability to identify long-term trends that will serve common interests the best, and directly feed into the policy discussions of the region, thanks to focused recommendations on specific issues.

The objective of the project will be to support policy-makers in charting a course for the engagement of V4 countries with the new French government, especially concerning EU policies where common priorities can be found. These priorities are mainly the development of CSDP, the digital agenda, energy security, justice and home affairs, and social Europe. The project will also look at other issues where positions may be opposed, such as migration, in order to create a mapping of the future of relations.

Úloha Slovenska v krízovom manažmente Európskej Únie v krajinách západného Balkánu – priestor na poučenie? VEGA, 1/0817/17

Úloha Slovenska v krízovom manažmente Európskej Únie v krajinách západného Balkánu – priestor na poučenie? VEGA, 1/0817/17

Vedúci projektu: Prof, Jozef Bátora, M.Phil., PhD.

Témou projektu je analýza úlohy Slovenskej republiky v krízovom manažmente Európskej Únie (ďalej len EÚ) v krajinách západného Balkánu. Ide totiž o špecifický prípad, keď národné priority a spolupráca v oblasti Spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky EÚ nie sú v úplnej zhode. Projekt zhodnotí úlohu Slovenska v manažmente konfliktu medzi Srbskom a Kosovom, predovšetkým s ohľadom na ciele a zámery zahraničnej politiky Slovenska, koordináciu s inštitúciami EÚ v Bruseli a priamo v Belehrade a Prištine. Tiež sa zameria na analýzu vnímania týchto aktivít na strane recipientov – Srbska a Kosova. Vďaka využitiu získaných empirických poznatkov projekt obohatí teoretickú debatu o procesoch europeizácie zahraničnej politiky členských štátov a tiež o lokálnych faktoroch ovplyvňujúcich dopad krízového manažmentu EÚ v krajinách európskeho susedstva. Projekt má taktiež za cieľ formulovanie politických odporúčaní vybraným inštitúciám zapojeným do infraštruktúry krízového manažmentu Slovenska.

V rámci projektu členovia riešitelského kolektívu pokračujú v spolupráci na  expertnej úrovni s Nórskym inštitútom pre medzinárodné vzťahy (NUPI) a ARENA – Centrom pre európske štúdiá (Univerzita v Oslo). Pri empirickom výskume sa tiež môžeme spoľahnúť na lokálnych partnerov- Belehradské centrum pre bezpečnostnú politiku (Srbsko) a Kosovské Centrum pre bezpečnostné štúdiá (Kosovo) a Centrum pre  urópske politické štúdiá (CEPS, Brusel).

Politika osobných údajov: transparentnosť, zúčtovateľnosť a legitimita v digitálnej ére, APVV-16-0389

Politika osobných údajov: transparentnosť, zúčtovateľnosť a legitimita v digitálnej ére, APVV-16-0389, PODATA

www.podata.sk

V ére zvyšujúcej sa rýchlosti výmeny informácií medzi rozličnými skupinami aktérov a inštitúcií v rámci spoločností a ekonomík sa stali osobné údaje cennou komoditou. Vychádzajúc z teoretického konceptu spoločností sledovania (surveillance societies), ktorých inherentnou súčasťou je pozornosť venovaná osobným údajom, projekt skúma spôsoby, akými sú osobné dáta zhromažďované s úmyslom ovplyvňovať, riadiť, oprávňovať alebo kontrolovať ľudí. Prostredníctvom série hĺbkových prípadových štúdií, ktoré použijú zmiešaný metodologický prístup, projekt PODATA analyzuje ako, kým a za akým účelom boli mechanizmy zhromažďovania osobných údajov zavedené, implementované a komunikované (transparentnosť); identifikuje a hodnotí mechanizmy dostupné na ich kontrolu a dohľad (zúčtovateľnosť); a skúma, akým spôsobom sú tieto mechanizmy uznávané a akceptované ľuďmi (legitimita). Projekt tak prinesie lepšie poznanie podporných i obmedzujúcich efektov zhromažďovania osobných dát a prispeje k teoretickým debatám o vzťahu medzi demokratickým vládnutím a zhromažďovaním osobných údajov v post-komunistickom priestore. Súčasne projekt prinesie konkrétne zistenia, ktoré môžu byť využité pri príprave verejných politík a informačných kampaní.

ENERGIES, APVV-16-0062

APVV-16-0062

PRIORITIES OF THE CENTRAL AND EASTERN EUROPEAN COUNTRIES IN THE CONTEXT OF THE ENERGY UNION (ENERGIES)

Duration period: 01.07.2017 – 30.06.2021

Participating organizations: Comenius University in Bratislava, Faculty of Arts, Department of Political Science & Institute of Political Science, Slovak Academy of Sciences

Principal investigator:  Matúš Mišík, PhD.

Project members:. Vladimír Bilčík, PhD., Zsolt Gál, PhD., Juraj Marušiak, PhD., Veronika Oravcová, PhD., Kateryna Yakovenko, PhD., Veronika Prachárová 

Contact information: Múzejná ulica 2, Bratislava 81102; tel.:+421 2 59 24 41 94, email: matus.misik@uniba.sk

Web pagehttp://www.politologiauk.sk/energies

Comprehending and Debating EuroScepticism, CODES, Europe for Citizens, 2017/18 

Webpage of CODES project: https://www.codesproject.info/

CODES - Comprehending and Debating EuroScepticism“ výskumníkov z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK získal ako jediný slovenský projekt podporu z programu Európa pre občanov v rámci opatrenia Projekty občianskej spoločnosti. V r. 2017 – 2018 budú spolu s partnermi v ďalších šiestich krajinách skúmať príčiny rastúceho euroskepticizmu v Európe.

„Cieľom nášho projektu je reagovať na rast euroskepticizmu, ktorý sledujeme nielen na Slovensku, ale aj ďalších krajinách Európy. V prvej fáze chceme „počúvať ľudí“ v regiónoch, ako uvažujú o svojej každodennosti, zistiť, či a ako do nej patrí Európska únia. Zistiť viac o tom, prečo aj napriek tomu, že vidia okolo seba množstvo pozitív, ktoré im členstvo v EÚ prináša, vnímajú EÚ často negatívne,“ hovorí vedúca riešiteľka projektu Dr. Aneta Világi. Informácie získané rozhovormi s bežnými občanmi doplnia v druhej fáze projektu debatami s predstaviteľmi samospráv, regionálnych médií a ďalšími lokálnymi lídrami a pokúsia sa identifikovať možné spôsoby, ako čeliť euroskepticizmu v ich každodennej práci. „Projekt si na základe poznatkov a zistení zozbieraných v procese jeho realizácie zároveň kladie ambíciu prispieť do debaty o komunikačnej stratégii k európskym voľbám 2019,“ hovorí Dr. Világi.

Riešiteľia projektu: Aneta Világi; Pavol Baboš

Web: https://www.codesproject.info/ 

Projekt získal financovanie vo výške 127 500 eur, okrem Univerzity Komenského na ňom bude participovať sedem ďalších organizácií zo siedmich členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko).

 

Identifikace klíčových faktorů úspěšné meziobecní spolupráce, GAČR 17-15887S

Identifikace klíčových faktorů úspěšné meziobecní spolupráce, GAČR 17-15887S

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: Ing. Eduard Bakoš, Ph.D.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 1. 2017 – 31. 12. 2019

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Masarykova Univerzita v Brně
  • Vysoká škola ekonomická v Praze
  • Univerzita Komenského v Bratislave (Doc. Daniel Klimovský)

STRUČNÝ POPIS:

Meziobecní spolupráce je běžným mezinárodním modelem pro poskytování místních veřejných služeb, přičemž se řeší jak kvalita, tak i způsob poskytnutí služeb. Z hlediska meziobecní spolupráce a její složité implementace se řeší dva základní problémy - fragmentace obcí a způsob jejich kooperace. Slučování obcí řeší problém fragmentace obcí technicky, avšak může být vnímáno negativně jak je to např. v České republice. Naproti tomu dobrovolné svazky obcí hranice obcí nechávají neporušeny, ale umožňují spolupráci při zajišťování služeb mezi obcemi. Přestože je meziobecní spolupráce ve světě značně zkoumána, studie tohoto fenoménu ve střední a východní Evropě se vyskytují, zejména v případě České republiky, vzácně. Navržený výzkum přispěje k poznání meziobecní spolupráce v kontextu střední a východní Evropy s ohledem na charakter, rozsah a faktory, které ovlivňují úspěšnost meziobecní spolupráce v České republiky.

Determinanty politické reprezentace žen na komunální úrovni v Česku a na Slovensku v letech 1994 – 2014, GAČR 16-01019S

Determinanty politické reprezentace žen na komunální úrovni v Česku a na Slovensku v letech 1994 – 2014, GAČR 16-01019S

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: Mgr. Pavel Maškarinec, Ph.D.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 1. 2016 – 31. 12. 2018

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem
  • Univerzita Komenského v Bratislave (Doc. Daniel Klimovský, PhD.)
  • Trnavská univerzita v Trnave

STRUČNÝ POPIS:

Cílem projektu je systematické zmapování politické reprezentace žen na komunální úrovni v České republice a na Slovensku. Konkrétně analyzuje různé dimenze a faktory, které mohou vysvětlovat odlišnou míru politické reprezentace žen v jednotlivých obcích. Projekt se zaměřuje na analýzu determinantů politické reprezentace žen na komunální úrovni v České republice a na Slovensku v letech 1994–2014. Cílem je systematicky prozkoumat několik skupin faktorů, které teoreticky ovlivňují míru úspěšnosti žen ve volbách: socioekonomické a demografické, kulturní a institucionální a politické. Snaha pokrýt analýzou celé dvacetileté období, které uběhlo od obnovení místní samosprávy po přechodu obou zemí k demokracii (tedy celkem šest volebních aktů), je vedena záměrem neomezovat se pouze na synchronní srovnání úspěšnosti žen v jednom volebním aktu v různých obcích, ale za pomoci diachronního srovnání sledovat i možné proměny stability jednotlivých nezávisle proměnných v časově vzdálených obdobích. Základním výstupem projektu jsou dvě kolektivní monografie (z toho jedna v anglickém jazyce) a dalších osm odborných článků, z nichž dva budou vydány v impaktovaných a zbývajících šest v recenzovaných odborných časopisech.

Kooperatívne aktivity miestnych samospráv a meranie ich účinnosti a efektívnosti, APVV-15-0306

ČÍSLO GRANTU A NÁZOV PROJEKTU:  APVV-15-0306: Kooperatívne aktivity miestnych samospráv a meranie ich účinnosti a efektívnosti

HLAVNÝ RIEŠITEĽ: doc. PhDr. Daniel Klimovský, PhD.

OBDOBIE TRVANIA PROJEKTU:  1. 7. 2016 – 30. 6. 2019

KOOPERUJÚCE PRACOVISKÁ:

  • Univerzita Komenského v Bratislave
  • Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
  • Ekonomická univerzita v Bratislave
  • Prešovská univerzita v Prešove
  • Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
  • Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

STRUČNÝ POPIS:

V celoeurópskom kontexte došlo v posledných troch dekádach k mimoriadnemu posilneniu lokálnej (samo-)správy. To sa prejavilo okrem iného aj zvýšeným tlakom na účinnosť a efektívnosť jej výkonu. Zatiaľ čo v niektorých krajinách rozhodujúci aktéri pristúpili k implementácii územnej konsolidácie s cieľom zlepšiť výstupy lokálnej (samo-)správy, slovenská skúsenosť je odlišná. Relevantní aktéri boli proti akejkoľvek zlučovacej reforme, no lokálna samospráva bola aj napriek tomu posilnená prostredníctvom transferu kompetencií a fiškálnej decentralizácie. Tieto procesy viedli k zvýrazneniu očakávaní voči lokálnej samospráve a výsledkom jej pôsobenia. Kvôli pretrvávajúcej vysokej miere územnej fragmentovanosti na lokálnej úrovni však väčšina obcí bola schopná "prežiť" iba vďaka rôznych kooperatívnym formám rozvíjaným medzi obcami ako aj medzi obcami a inými subjektmi. Napriek tejto skutočnosti sú takéto kooperatívne formy nedostatočne prebádanou oblasťou a to isté platí aj vo vzťahu k ich účinnosti a efektívnosti. V tomto kontexte je možné vnímať význam tohto projektu. Medzi jeho základné ciele patrí:

  1. zmapovanie existujúcich kooperatívnych foriem rozvíjaných na lokálnej úrovni,
  2. spracovanie ich typológie,
  3. príprava metodiky na meranie účinnosti a efektívnosti ich výkonu, a
  4. formulácia odporúčaní o ich ďalšom rozvoji pre územnú samosprávu i pre zákonodarcu.

Naplnenie týchto cieľov si vyžaduje vysokokvalitný tím výskumníkov, ktorí majú rôznorodé zameranie i skúsenosti. I preto výskumný tím zahŕňa ekonómov, humánnych geografov, ako aj vedcov z oblasti spoločenských vied (napr. politická veda, verejná politika či verejná správa).

E-občania?: Mladí ľudia, sledovanie a právo na súkromie, LP/2016/141

Projekt E-občania?: Mladí ľudia, sledovanie a právo na súkromie sa venuje rizikám ohrozujúcim právo na súkromie súčasnej generácie stredoškolákov,ktorej život sa z veľkej časti odohráva v online svete. Aké zásahy do súkromia predstavujú existujúce štruktúry sledovania, ktoré v rámci online sveta zbierajú dáta o tom, čo čítame, kde nakupujeme, akú hudbu počúvame, či uchovávajú naše fotografie aj potom, ako sme zrušili konto. Aké dôsledky môžu mať extrémistické príspevky v internetovej diskusii na budúce uplatnenie na pracovnom trhu? Čo môže spôsobiť fotka zo stužkovej párty dostupná komukoľvek na Facebooku, ktorá zobrazuje skupinu polonahých študentov aj s ich menami. Ako to, čo robia mladí ľudiav online prostredí a stopy, ktoré v ňom zanechávajú, ovplyvňuje ich šance na pracovnom trhu, v spoločenských, či súkromných vzťahoch?

Projekt bol podporený v rámci grantovej výzvy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,  Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016. 

Riešiteľmi projektu sú Erik Láštic a Martin Kovanič.

Usporiadanie uznania v EÚ a malé členské štáty, APVV-15-0732, (EURECOR)

Usporiadanie uznania v Európskej únii a malé členské štáty – EURECOR (APVV-145-0732)

Zodpovedný riešiteľ: prof. Jozef Bátora, PhD., Katedra politológie FiF UK

Webstránka projektu: www.eurecor.com 

O projekte:

Základnou premisou z ktorej projekt EURECOR vychádza je, že EÚ ako spoločenstvo krajín predstavuje konšteláciu noriem, pravidiel a očakávaní, ktoré sú zdieľané všetkými členskými štátmi a aj ich spoločnosťami. EÚ ako politická entita charakteristická svojim nie ustáleným usporiadaním vzťahov a jej vlastnej vnútornej dynamike vývoja sa odkláňa od zaužívaných predstáv fungovania štátov založených na vestfálskom systéme. Základným procesom vývoja, ktorý zároveň aj štrukturuje vzťahy v ktoromkoľvek spoločenstve je uznanie. EURECOR preto skúma ako v spoločenstve štátov ako EÚ funguje špecifický typ usporiadania uznania. Doteraz máme relatívne málo poznatkov o tom, čo umožňuje členským štátom získať v rámci EÚ uznanie, za akých okolností sa tak deje a akým spôsobom tvorba uznania prebieha. Z tohto dôvodu, stanoveným cieľom projektu je analyzovať povahu usporiadania uznania v EÚ a určiť jeho vlastnosti a charakteristiky. Analýza je postavená na empirickom výskume dvoch navzájom prepojených dimenzií:

  • verejného a mediálneho diškurzu o správaní sa členských štátov vo vzťahu k vybraným politikám EÚ;
  • formovania ‚myšlienkových komunít‘, ktoré zdieľajú porozumenie EÚ ako politického projektu, a to v rámci členských štátov ako aj ponad ich hranice.

Zároveň sa EURECOR bude snažiť pokryť aj dve vzájomne prepojené analytické medzery v politologickej akademickej literatúre zaoberajúcej sa a) európskym vládnutím, kde sa skúma povaha EÚ ako politickej entity a b) rolou mäkkej moci (soft power) a verejnej diplomacie v medzinárodných vzťahoch v kontexte EÚ, ktorá je relevantná hlavne pre malé členské štáty ako Slovensko.

Ambíciou EURECOR je priniesť precíznejšie a hlbšie porozumenie usporiadania uznania v EÚ a tým prispieť k rozvoju teoretických debát o procesoch uznania a tvorbe identity ako aj o charaktere EÚ ako politickej entity. Ďalším dôležitým výstupom bude poskytnúť praktické poznatky využiteľné pri formulovaní stratégii verejnej diplomacie a brandingu Slovenska a aj iných malých štátov Únie.

 

About the project:

Starting point of the EURECOR project is that European Union represents a community sharing norms, values and rules facilitating cooperation among and across societies of the member states. Arguably, the EU does feature a constellation of norms and expectations placed on member states. As the Copenhagen criteria indicate, there are some shared notions and norms as to what constitutes proper institutional, legal and political features and characteristics of EU member states. Yet, the EU is an unsettled polity and there are multiple and competing visions as to what should be the core principles of integration and cooperation among the member states.

As such, the EU operates as a specific form of a recognition order: a framework within which individuals and groups are learning to see themselves as recognized with respect to certain characteristics. Recognition is a constitutive process in any social or political order. The Westphalian order of modern territorially sovereign states is constituted by specific forms and processes of recognition enabling and disabling actors from participation on a par with other participants. The European Union as a political entity possibly represents a departure from the established principles of the Westphalian state order.

We know relatively little about what provides recognition, under what circumstances and how to EU member states within the EU framework. In other words, the nature of the EU’s ‘recognition order’ is not properly conceptualized and understood so far. The aim of the current project is to analyze the nature of the EU’s recognition order and establish its characteristics. We seek to figure out what and how likely is to generate recognition to member states by fellow member states. We do this by empirically exploring two interconnected dimensions: a) public and media discourses on member states’ behavior in relation to particular EU policies; b) formation of ‘thought communities’ sharing understandings of the EU as a political project in and across member state boundaries. Based on this, we seek to develop a thicker understanding of the EU’s recognition order than is currently offered in the academic literature on EU governance and international relations. Other, more practical aim of the EURECOR is to provide knowledge useful in formulating strategies in public diplomacy and branding of Slovakia and other small member states. 

Spoločná krajina, 2016-17

V Spoločnej krajine vytvárame priestor pre dialóg a angažovanosť mladých ľudí

Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spúšťa projekt “Spoločná krajina”, ktorý je výsledkom znepokojenia z výsledku posledných parlamentných volieb. Najmä voľba prvovoličov, ktorá dopomohla vstupu extrémistov do parlamentu, inšpirovala diskusie o príčinách radikalizácie mladých ľudí, absencii kritického myslenia, či nedostatku pozitívnych vzorov. Katedra politológie ako jeden z iniciátorov a riešiteľské pracovisko projektu si uvedomuje spoločenskú zodpovednosť, ktorú má v oblasti vzdelávania, ale aj vo formovaní diskusie o spoločenských témach a vytváraní dialógu.

Cieľom projektu „Spoločná krajina“ je preto prispieť k pozitívnej zmene, šíriť hodnoty tolerancie, slobody a spravodlivosti medzi mladými ľuďmi skrz sériu diskusii na stredných školách, predovšetkým v „zabudnutých“ regiónoch Slovenska, kde sa najvýraznejšie prejavila podpora extrémizmu. Diskusie budú pre študentov príležitosťou stretnúť spoločensky angažované osobnosti so silným príbehom a v otvorenom dialógu zdieľať názory o hodnotách a súčasných výzvach v spoločnosti. Postrehy zo stretnutí budú publikované na webe Denníka N, pričom študenti budú mať možnosť v témach pokračovať skrz vlastné študentské iniciatívy.

Projekt úzko spolupracuje s iniciatívou „Zabudnuté Slovensko“, ktorej zakladateľmi sú Andrej Bán a Michal Karako, ktorí  budú od septembra organizovať v regiónoch verejné diskusie o extrémizme a totalitných režimoch. Projekt je podporený grantom z Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave na obdobie september 2016 – jún 2017. Riešiteľským tímom sú prof. Jozef Bátora, PhD. a Mgr. Marta Králiková z Katedry politológie FiF UK, politologiauk.sk/spolocnakrajina 

Partneri projektu:

Podujatia

Kto nás súdi? 2015-2017

Grant VEGA, V-15-037-00, Kto nás súdi? Politika sudcovských kariér na Slovensku v rokoch 1989 až 2014  

Výskumný projekt skúma profesionálne kariéry sudcov na Slovensku. Hlavným výskumným cieľom je zmapovať a analyzovať faktory, ktoré ovplyvnili vstup do súdnictva, vývoj sudcovskej kariéry a odchod zo súdnictva v období 1989-2014

Riešiteľský tím: Erik Láštic, Samuel Spáč, Martin Kovanič

Výstupy v roku 2015

  • Samuel Spáč, Better Safe than Sorry: Czech and Slovak Paths to Secure Independent Judiciaries, ECPR General conference, University of Montreal, Canada
  • Samuel Spáč, Identifying Good and Bad Judges: Measuring Quality and Efficiency of District Court Judges in Slovakia, ECPR General conference, University of Montreal, Canada
  • Martin Kovanič, Fear of crime and surveillance in post-communist Europe, 15th Annual Conference of the European Society of Criminology, September 2015, Porto, Portugal

Demokratické vládnutie a diferenciácia v Európe, 2015-2016

Cieľom projektu Demokratické vládnutie a diferenciácia v Európe (SK06-IV-02-010 je posilnenie inštitucionálnej spolupráce medzi Univerzitou Komenského v Bratislave a Univerzitou v Oslo, Nórsko. Tento projekt je spolufinancovaný z Grantov EHP a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom Štipendijného programu EHP Slovensko.“

Prednášky a semináre organizované v rámci projektu nájdete tu.

Zodpovedný riešiteľ: Doc. Jozef Bátora, PhD.

 

INŠTITUCIONÁLNA VÝKONNOSŤ V EURÓPE (INPERNE), 2012-2015

Zodpovedná riešiteľka: Darina Malová, APVV-0413-11

Projekt sa zameriava na analýzu inštitucionálnej výkonnosti v demokratických krajinách. V súčasnosti neexistuje zhoda na spôsoboch a ani presných dôsledkoch interakcií štátnych inštitúcií a politických aktérov. Táto nejednoznačnosť vyplýva zo skúmania odlišných dát a vzoriek prípadov, čo je dôsledkom nedostatkov v konceptuálnom uchopení kľúčových premenných. Cieľom projektu INPERNE je testovať, kriticky zhodnotiť a rozvinúť empiricky podložené teórie inštitucionálnej výkonnosti v súčasných demokraciách. Výskum identifikuje kľúčové súvislosti medzi politickými inštitúciami a aktérmi na jednej strane a výstupmi a výsledkami verejných politík na druhej strane. Projekt kombináciou štatistických a kvalitatívnych metód zisťuje, ktoré konfigurácie inštitúcií a aktérov vyvolávajú očakávané systematické dôsledky.

IRISS, 7.FP EU, 2012-2015

Team leader for Comenius University: Erik Láštic.  Individual reports and deliverables are available at project's website.

IRISS reconstructed the spread of surveillance systems and technologies in public and private sectors from the perspective of their impact on the fabric of a democratic society. The project focused on the observable effects and everyday understanding of surveillance in contemporary Europe, analysed differences within and between individual societies and matched the observable effects against the situation in other parts of the world.

The project pursued a strategy of in-depth analysis of a broad range of carefully selected cases, applying a mix of methods to produce a comprehensive account of the effects that surveillance can have on public discourse, perceived security and citizens’ fears. IRISS analysed citizens’ interpretations with regard to the effects they can have on different policies in the fight against crime and terrorism.

This empirical research informed an analysis designed to explore options for increasing social, economic and institutional resilience. IRISS produced a comprehensive account of resilience options, focussing on strengthening democratic processes and public discourse about appropriate reactions towards threats against open democratic societies.

IRISS, Final conference, Brussels, October 2014

IRISS, Final conference, Brussels, October 2014

Stakeholder engagement was key to the success of IRISS and the consortium involved stakeholders in expert workshops, an international advisory board as well as by other direct contacts.

Objectives/goals

The IRISS project had the following main objectives:

  • To investigate the emergence, development and deployment of surveillance technologies, their impact on basic rights and their social and economic costs.
  • To design a theoretical framework of understanding which captures core dimensions of the relationship between surveillance and democracy and which can be utilised to explore these relations empirically.
  • To understand and reconstruct citizens’ views and understanding of surveillance and their options to exercise their democratic rights in surveillance societies.
  • To identify and analyse the options for enhancing social, economic and institutional resilience in European societies.

The project concluded in January 2015.